V dňoch 25.7. – 3.8. 2008 sa malá skupina zálesáckych nadšencom prihlásila do americkej armády. Pre skvelé odporúčanie nás zaradili do prísne tajného projektu ,,Hviezdna brána.“
Ako prvú úlohu sme dostali upraviť veliteľstvo. Potom sme sa zúčastnili nášho prvého výcviku, pri ktorom nás učili prežiť v mnohých situáciách, a ktorý sme bez väčších problémov zvládli. Vďaka našemu úsiliu a tvrdej snahe sa armáda rozhodla prijať nás. Boli sme rozdelený do troch SG-týmov – SG-2 s nadporučíkom Urbíkom a poručíkmi Duškom, Natašou a Golďákom, SG-3 s veliteľkou oddielu Kačabou a SG-3 S veliteľom Bobešom. Členovia Sg-2 a SG-3 mali hodnosť vojakov. Druhou úlohou bolo pripraviť si zbrane. Po následnom poučení o ich používaní a po dostaní nábojov do nich sme boli pripravený na nadväzovanie nových spojenectiev a hlavne na našu prvoradú úlohu – vyslobodenie doktora Daniela Jacksona, ktorý zmizol, a Teal´cka, ktorý bol s ním.
A konečne nás poslali na našu prvú misiu. Po prechode hviezdnou bránou (ktorá nebola tri razy najpríjemnejšia) sme sa dostali na cudziu planétu, kde nás okamžite prekvapil útok zle naladených goauldov. Hoci sa väčšina našich vojakov nevyhla zraneniu (medzi nimi aj plukovník Ondera), útok sme odrazili. Následne sme zachránili a odviedli do bezpečia troch domácich civilistov, ktorí nás následne požiadali o pomoc. Preto sme sa pokúsili pre nich získať bojové náramky – silnú mimozemskú technológiu, slúžiacu na boj proti goauldom. Po ťažkom boji sa nám nakoniec podaril zaistiť jeden náramok, ktorý sme doniesli na našu planétu. Aj napriek tomu zhodnotil brigádny generál našu misiu ako neúspešnú, a museli sme sa opäť zúčastniť výcviku narábania so zbraňami. Nasledujúce dni boli ešte horšie – pátrania po nezvestnom doktorovi neviedli nikam. Preto nás armáda vyslala na dva dni na cudziu planétu asgardskou loďou, ktorej pilot nebol tri razy nadšený. Po pristáti sme prešli dlhšiu trasu, počas ktorej sme stretli zopár nepriateľov. Od prvých sme získali mapu na ktorej mal byť náš doktor. Po ceste k neznámemu miestu sme zajali dvoch goauldov, od ktorých sme vďaka mierne donucovacím prostriedkom získali heslá. Keďže boli falošné, prišli o život. Po dorazení na určené miesto sme však našli len zničenú bránu. Preto sme sa na druhý deň rozhodli pre návrat. Po ceste domov sa nám podarilo získať ďalší náramok. Doma nás čakalo nepríjemné prekvapenie- na veliteľstvo dorazil armádny generál. Ten zhodnotil našu doterajšiu činnosť – zničenie dediny na prvej planéte, únos a márne hľadanie doktora, ba aj získanie náramkov – za zbytočné mrhanie peniazmi, a prepustil nás. Boli sme nútený opustiť tábor. Po odchode z tábora sme sa dopočuli, že veliteľstvo v čase našej neprítomnosti napadli mimozemské sépiovce. A tak sme sa ako pravý vojaci (aj keď mimo služby) vybrali na záchrannú misiu. Dorazili sme práve včas. Nebezpečné sépiovce striekajúce kyselinu sme zneškodnili, zachránili veliteľstvo aj s veliteľmi, a boli prijatý späť do armády, ba dokonca boli niektorý aj povýšený. Keď však chcel generál degradovať jedného člena, bol postrelený a bohužiaľ (alebo vďakabohu) na následky zranenia zomrel. Nemohli sme sa však oddávať smútku (resp. radosti), pretože bolo treba pomstiť jeho smrť. Po vypočutí atentátnika sme zistili, že patrí k nebezpečnej teroristickej skupine, ktorá sa ponevierala v našom okolí a ktorú bolo treba zneškodniť. To bola pre takú skúsenú armádu ako sme my maličkosť. Čo však bolo horšie, pri doobednom útoku na základňu bola sépiovcami poškodená hviezdna brána. Museli sme sa preto vydať do krajiny, ktorá je mierne zle naklonená Amerike. Určite viete, o ktorej zemi je reč. Aj túto úlohu sa nám však podarilo zvládnuť, a vďaka látke ktorú sme doniesli, mohol náš vedec Bránu opraviť. Stále sme však nič nevedeli nič o zmiznutom doktorovi Jacksenovi. Preto sme boli opäť nútený cestovať. Tentokrát sme prišli do naozaj čudnej krajiny – všetko tam bolo naopak – oblečenie sme museli mať naruby, hovoriť sme museli v opozitách. Ba dokonca sme museli pracovať, len aby sme získali nejaké informácie. Za každú prácu sme dostali časť nejakej mapy. No okolnosti sa zmenili a my sme museli narýchlo opustiť danú planétu. Bohužiaľ, nie všetci. Časť našich zostala a bola následne predaná na hráčsku planétu do otroctva. Vydali sme sa teda na ďalšiu záchrannú misiu. Táto bola však naozaj príjemná. Nielenže sme si dobre zahrali a vyslobodili našich vojakov, ale sme si kúpili aj mimozemskú technológiu (prvé náramky boli žiaľ zničené pri útoku na veliteľstvo), a za menšiu súťaž sme dokonca aj nejakú vyhrali. Takže aspoň v niečom sme boli úspešný. Po návrate na našu planétu sme sa pokúšali rozlúštiť skladačku, ktorú sme získali na opačnej planéte. Bezvýsledne. Preto sa na to podujalo veliteľstvo.Tým sa to vďaka cudzej technológii podarilo. Konečne sme zistili kde sa nachádza doktor Daniel Jackson a Teal´ck. Na druhý deň sme si teda umelo pripravili kyselinu, ktorú striekali sépiovce, naplnili ňou zbrane a granáty a vydali sme sa na náročnú cestu. Boli sme dobre naladený, po ceste sme zabili zopár nepriateľov, zmenili veliaceho nadporučíka a opäť zabili zopár nepriateľov. Ako sme sa blížili k nepriateľskému územiu sa mierne rozpršalo. A konečne po mnohých dňoch hľadania, sme došli k miestu, kde väznili našich druhov. Strhla sa neľútostná bitka, pri ktorej bol straty na oboch stranách. V zápale boja, bohužiaľ prišiel o život aj o hlavu Doktor Jackson, vinou zablúdenej strely. Aj napriek snahe, skvelému výcviku a našej odvahe sme boli na hlavu porazený, a bol nám daný simbiont, ktorý nás spravil goauldmi. Teraz sme mali úplne inú úlohu – prísť na veliteľstvo a premeniť aj veliteľov na goauldov. Keďže sme poznali prístupové heslá, bez problémov sme prešli Hviezdnou bránou a počas nástupu sme zaútočili. Úplne ľahko sme porazili našich bývalých veliteľov a premenili ich na goauldov. A potom sme ovládli svet…..ale pravdaže až po víťaznej hostine.
Tak toto je tábor ako si ho pamätám ja.(Je možné, že na niektoré veci som zabudla.) Aj keď sa mi zdal byť trochu náročný, mal niečo do seba. Vojna proti teroristom, sépiovcom, ohnivá šou alebo hry na hráčskej planéte boli jednoducho super. Hoci som po vyhodení z tábora armádnym generálom značne nadávala, som rada že som sa ho zúčastnila a teším sa na ďalší.
Lucka
{mosimage} {mosimage}
{mosimage} {mosimage}
Letošní pobyt se konal opět na Ohradě. Počasí nám sice ze začátku moc nepřálo, dokonce nás donutilo jednu noc přespat ve srubu, ale všichni to úžasně zvládli a aspoň nebyla taková nuda. Bylo zajímavé sledovat, jak se náš M.A.S.H. mění v rozvodněnou řeku a odnáší nám všechny naše věci. Naštěstí se počasí během dvou dnů zlepšilo a sluníčko svítilo až do konce tábora. Bohužel na to někdo doplatil i spálenými zády.
Co se týče vesmírného programu, který nás provázel po celý tábor, každý si na začátku vyzkoušel pravý výcvik vojáků na cvičné planetě, za který dostal první frčky se šarží vojína. Bylo to také poprvé, kdy jsme si vyzkoušeli průchod Hvězdnou bránou. Touto zkouškou jsme velitele přesvědčili o tom, že jsme hodni podstoupit první akci na průzkumné planetě PX28, kde jsme poprvé navázali kontakty s cizí planetou. Bohužel jsme narazili i na nepřátele Goaldy, kteří nás donutili vyrobit si vlastní zbraně a munici, abychom na ně byli pro příště připraveni, naštěstí se všechno obešlo bez citelných ztrát. Abychom byli ale připravení na všechno, měli jsme za úkol také najít klíč k tomu, abychom se rychleji a účinněji uzdravovali. Ten jsme mohli najít pouze na planetě PX20, kde mnoho z nás obětovalo životy a vrhli se do neznámé vodní plochy, aby vylovili posilující směs. Část SG týmů dokonce získala totem plavání, gratuluju :-).
Součástí vesmírného programu byla také dvoudenní výprava na „cizí planetu“ Vikštejn, kde jsme strávili jednu noc. Tým SG2 si na vlastní kůži vyzkoušel celou cestu až do cíle na svých nohách, ostatní vyčkali na spřátelenou vesmírnou loď, ať nás alespoň trošku přiblíží ke konečné. Během cesty na hrad jsme nejednou narazili na Goaldy, ale všichni už byli připravení a dokonce jsme si vzali i zajatce. Když jsme dorazili na místo určení, vyzkoušeli jsme si, jaké to je být celou noc na zřícenině a určitě se to všem líbilo. Na druhý den jsme se vypravili do Vítkova, odkud už nás odvezla vesmírná loď zpátky na Ohradu. Výlet to byl náročný, ale myslím, že každý z něj má nějaké pěkné zážitky.
Poslední dvě planety nás překvapily svou originalitou, na první jsme vůbec nevěděli, zda-li si z nás dělají srandu, nebo to tak myslí vážně, přivítali nás se slovy: „Vypadněte, my vás tady nechceme!“ a koho by to nezmátlo. Vše bylo obráceně, takže jsme trošku změnili naši vizáž, abychom byli dobře přijati tamním obyvatelstvem. Ale musím říct, že boty naopak není nic příjemného. Nakonec jsme si trošku zahráli na hazardní planetě, prohráli jsme nejednoho člena SG týmu do otroctví, ale zato jsme si třeba něco koupili za utržené body.
Závěrem Hvězdného programu byl poslední boj s Goaldy, který jsme prohráli a nepřítel obsadil naši planetu. Bohužel, i to se stává. Holt, musíme trénovat, abychom jim příště dali na frak. :) Ukončení letošního tábora bylo v tradičním stylu slavnostního táboráku, který byl sice dvakrát menší než zahajovací, ale i to si myslím stačilo.
Vlaďka